Zázrak v mestečku Wörgl
Tak ekonómovia nazývajúexperiment, ktorý sa udial v tomto rakúskom mestečku v rokoch 1932 až 1933. Včasoch veľkej hospodárskej krízy prišiel starosta Michael Unterguggenberge sunikátnou myšlienkou ako prinavrátiť upadajúcej ekonomike život.
V mestečku s 5000 obyvateľmi bolovyše 500 nezamestnaných a chátrajúce služby. Starosta potreboval zabezpečiťsystém pitnej vody pre všetkých obyvateľov, opraviť zničené chodníky a ulice.Mal na to k dispozícii 40 000 šilingov. Vychádzal z myšlienky Silvia Gesella ovoľných peniazoch a namiesto toho aby ich použil, vložil tieto peniaze do bankyako záruku za vydanie 40 000 Wörgl šilingov vo forme poukážok. Vymyslel si pre svojemesto novú menu, ktorou zafinancoval svoje projekty. Aby sa poukážkou daloplatiť, musela byť každý mesiac opečiatkovaná. Cena pečiatky predstavovala 1percento jej hodnoty a fungovala ako obrátený úrok. Obyvatelia boli vlastnetakto donútení poukážky čo najrýchlejšie minúť, inak strácali hodnotu. Taktozabezpečili prácu ostatným. Keď ľuďom došli nápady ako poukážky minúť, začalidokonca dobrovoľne platiť dane. Z vyzbieraných peňazí sa tak obnovil nielensystém vodovodných potrubí, ale postavili aj skokanský mostík a most. Neboli tovšak mestské projekty, ktoré znížili nezamestnanosť. Postarala sa o to hlavnerýchla cirkulácia peňazí. Ľudia míňali. Z pôvodných 40 000 Wörgl šilingov sapočas jedného roka vyprodukovalo vyše 14 miliónov. Mestské šilingy sa otočili20-krát viac ako štátna mena.
Chýr sa rozšíril veľmi rýchlo aokolité mestečká začali opakovať. Skoro 200 ďalších miest chcelo zaviesť rovnaký systém. Ktovie ako by príbehpokračoval, keby neprišlo STOP od centrálnej banky. Tá zo strachu využila svojemonopolné postavenie a zakázala akékoľvek vydávanie vlastnej meny. Ktovieprečo, no iste to nebolo pre nič za nič.
Zdá sa, že čo škola nenaučí,život aj tak ukáže. Je najvyšší čas nechať sa inšpirovať.
