Čo sa v škole naučíme? Myslieť zdá sa nie.

Autor: Simona Jabconova | 11.7.2013 o 7:20 | Karma článku: 8,06 | Prečítané:  854x

Veď keby ľudia aspoň trošku zapojili svoje mozgové bunky do činnosti, nepočuli by sme o toľkých podvodoch a hlavne by sme nemuseli žiť v takej ekonomickej a politickej situácii ako žijeme. Akoby rozmýšľanie bolelo. Ľudia sa radšej nechajú viesť stádom, akoby to bolo zárukou správnej voľby. Je to len prostý psychologický efekt. Nevravím, že treba ísť vždy proti prúdu, ale minimálne je dobré si vedieť si povedať, prečo idem práve týmto smerom. Alebo aspoň o tom vedieť popremýšľať.

Kde sa stala chyba?

Odpoveď by sme mohli hľadať tam, kde by sa mal človek vlastne všetko naučiť, teda v škole. Sama som maturovala pred pár rokmi, takže mám ešte relatívne v čerstvej pamäti, čo som sa v škole naučila. Nepochybne najviac mi dala základná škola, kde som sa naučila písať, čítať a počítať. Na gymnáziu som sa dokonca naučila písať, čítať a rozprávať v ďalších dvoch cudzích jazykoch, čo si teraz, keď študujem v zahraničí, neviem vynachváliť. Ale tým to hasne. Hoci som na maturite zahviezdila s témou medzivojnovej literatúry, teraz by som už nevedela ani zaťať. Pretože tak ako na ostatných predmetoch aj na literatúre vládol systém naučiť sa poznámky a "vypluť" obsah učiva na písomke. O týždeň po vedomostiach ani chýru ani slychu. Čo som sa naučila? Ukladať si enormné množstvo informácii do hlavy. Naozaj "veľmi dôležité" pre každodenný život. No nik nás neučil ako spájať informácie, ktoré sme získali, do súvislostí. Potom nečudo zlých výsledkov, keď sme dostali tzv. multiple choice test, pri ktorom bolo potrebné vybrať z viacerých odpovedí tie správne, pričom správne mohli byť viaceré, všetky alebo ani jedna. Vtedy triedny prospech už nedokázali potiahnuť ani "bifľoši", ktorí značne bodovali v prvej spomínanej schopnosti. Tu sa ukázalo, kto naozaj vie premýšľať.

Svetlo na konci tunela - matematika naša každodenná

Kde sa dalo tomuto zázraku priučiť? Veru tak. To najpodstatnejšie - myslieť - som sa naučila hlavne vďaka toľkými nenávidenej - matematike. Prečo je matematika taká neobľúbená? Pretože vyžaduje myslieť, hľadať podstatné informácie, spájať súvislosti, analyzovať, dokazovať...jednoducho už len taká slovná úloha nás naučí organizácií myšlienok a určitému postupu. I keď pravidlá integrálov by som si musela osviežiť, minimálne by som vedela kde ich hľadať. Pravdupovediac, tie až tak k aj tak životu nepotrebujete. No taká násobilka, zlomky či trojčlenka sa len tak nezabúda. Teda nemala by sa :D Prednedávnom sa so mnou blízky podelil o úsmevnú udalosť. Išiel si do obchodu po objednaný tovar. S obchodníkom sa dohodol na množstevnej zľave. Za tovar mal zaplatiť 400 EUR namiesto 450 EUR. Keď však prišiel k pokladni, predavač ho poprosil, či by mu vedel pomôcť vypočítať, koľko percent mu má dať zľavu, aby platil tých 400 EUR namiesto 450 EUR. Vtipné? No na zaplakanie skôr. Jediné svetlo na konci tunela, a ešte aj tu človek zlyhá.

Možno by nebolo na škodu dať matematike v rozvrhu viac priestoru a hlavne ju medzi žiakmi spopularizovať. Lebo ako sa zdá, pár dní po maturite vie toho človek presne toľko, čo vedel, keď na strednú školu nastupoval. Česť výnimkám. Takže by to chcelo popremýšľať, ako naučiť ľudí myslieť. O tom hádam najbližšie :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?