Úsmev v cene

Autor: Simona Jabconova | 13.7.2013 o 16:24 | Karma článku: 7,87 | Prečítané:  453x

Obal predáva. Rovnako ako by sme si nekúpili výrobok v nevábnom obale, nikto z nás by rád neplatil ani za službu, ktorej obal by sa nám nepáčil, v tom horšom prípade ešte pokazil celý zážitok. Toto je, žiaľ, na dennom poriadku. Hoci pri službách sa nedá hovoriť o obale v pravom zmysle slova, môžeme zaň pokojne pokladať reč tela toho, kto nám službu ponúka. Napriek tomu, že počet podnikateľov poskytujúcich práve služby na Slovensku neustále narastá, sa zdá, že väčšina z nich stále nepovažuje "obal" za plnohodnotný prostriedok na boj s konkurenciou.

Príklad si (ne)berme od susedov

Poslednú lyžovačku som strávila s rodinou v Rakúsku. Táto krajina žije zimným turizmom, preto sú poskytované služby zväčša na veľmi vysokej úrovni. Apartmán je čistý, toalety a umývadlá na ľadovci, napriek frekvencii ich používania, čistejšie ako v niektorých hoteloch, obsluha rýchla. Na toto všetko sme už zvyknutí. Tohtoročným prekvapením bola pre nás jedna pokladníčka v tzv. "veľkovýkrmovni", ako jedálne na rakúskych svahoch nazýva naša rodinná známa, ktorá vytŕčala spomedzi personálu a my sme na nej išli oči nechať. Neprestajne sa usmievala. Ale nie s vytetovaným úsmevom na tvári. Úplne prirodzene dávala najavo radosť, ktorú má zo svojej práce a prenášala tak svoju pozitívnu energiu na všetkých naokolo. Z plného radu ľudí ochotných platiť tie premrštené ceny by mal radosť asi každý, no jej určite nešiel podiel zo zisku do vrecka. Aspoň si myslím. To sa však nedalo povedať o našej domácej bez kúska srdečnosti, ktorej zjavne hrala do karát poloha jej apartmánového domu.

Už sme si zvykli

Nikoho z nás neprekvapí neohrabaný čašník v reštaurácii na známej bratislavskej promenáde. Ani znechutená predavačka v obchode, ktorá nám dáva najavo každým svojim pohľadom to, ako ju otravuje obsluhovať nás. Čo nás zaskočí, teda aspoň mňa veľmi pozitívne prekvapí, je, keď sa k nám niekto správa milo a príjemne. Ako naposledy, keď som s mamou nakupovala v potravinách v Košiciach. Pri platení sa nás pokladníčka opýtala milým tónom a s úsmevom na perách ako sme boli s nakupovaním spokojné. Zhodou okolností sme nenašli, čo sme hľadali.  Na našu výhradu zareagovala veľmi pozitívne a ospravedlnila sa za chýbajúci tovar. Na rozlúčku sa poďakovala za nákup a zaželala pekný deň. Ako z učebnice. Hneď má človek lepšiu náladu. Čo sa skrývalo za jej úsmevom na tvári vie len ona sama, no každý zamestnávateľ by mohol tomuto obchodnému reťazcu takú zamestnankyňu len závidieť. Ale úprimne, je toto normálne, že nás udivuje, keď sa k nám niekto zachová pekne? Nemalo by to byť skôr naopak?

Toto boli príklady z biznis prostredia, kde možno za tú milotu ako zákazníci zaplatíme v cene služby či výrobku. I keď dosť pochybujem, že by niektorí podnikatelia vynakladali peniaze z tržieb na kurzy personálneho manažmentu. Skôr si myslím, že to vychádza priamo z ľudí, čo je celkom pozitívna správa. Znamená totiž, že predsa to dobro v nás tkvie, len ho treba prebudiť. Otázkou ostáva, ako dlho budeme ochotní za nedokonalé služby platiť. Máme vôbec na výber?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

KOMENTÁRE

A zasa sa musíme báť plotov, čo v nás vyrastú

Na obrazovkách denne vídame tupírovaný preparát pseudospasiteľa.

PLUS

Varenie v stredoveku? Kaviár prasatám, miesto vody víno

Páv chrlil oheň a mäsové guľky vyzerali ako pomaranče.


Už ste čítali?